Profesor politológie a náboženskej filozofie – James Flynn, z Otagskej univerzity v Dunedine – Nový Zéland [2], je jeden z vedúcich teoretikov psychológie vo svete. V roku 1984 dostal zásielku z univerzity v Holandsku, ktorá obsahovala výsledky z IQ testu – Ravenové Progresívne Matice. P.A. Vroon, vysokoškolský pedagóg, ktorý poslal Flynnovi zásielku, nedokázal skórovať test. Ale Flynn to dokázal. Pri porovnávaní hodnôt v inteligenčných testoch u holandských mužov zistil, že vzhľadom k predošlej generácii nastal obrovský skok. A tak sa rozhodol skontrolovať výsledky z celého sveta. Výsledok mu vyšiel ako predpokladal. Hodnoty IQ dramaticky vzrástli. V roku 1994 proto autori Herrnstein a Murray jeho menom nazvali nazvály hypotézu „Flynnov efekt“, ktorou sa snažili vysvetliť stúpanie hodnoty IQ vo viac než 30 priemyselných a rozvojových krajinách.

73 ročný emeritný profesor Flynn zistil, že IQ sa postupne zlepšovalo v 20. storočí v priemere o neuveriteľné 3 body za desaťročie. Predošlé výskumy neodhalili tento trend, pretože IQ sa vždy počítalo s ohľadom na priemernú hodnotu súčasnej vzorky. Napríklad, ak priemerné IQ je 100 a osoba dosiahla o 20 % viac bodov ako je priemer, mala by IQ 120, ale ak by hodnoty tejto osoby boli porovnané s IQ osoby z predošlej generácie, jej IQ by bolo okolo 130. Flynn bol prvý psychometrický výskumník, ktorý sa pokúsil urobiť medzigeneračné porovnanie. Prišiel na to, že najväčšie prínosy sa objavili v tých IQ testoch, ktoré merali fluidnú inteligenciu Gf, viac než kryštalickú Gc. (Pričom fluidná inteligencia – vrodená intelektová kapacita. Kryštalická inteligencia – získaná počas života, skúsenosťami. Pozn. prekladateľa).

Flynnov efekt ukazuje, že v Amerike sa priemerná výsledná hodnota v testoch, ako sú Ravenové Progresívne Matice zrejme zvýšila o 15 bodov medzi rokmi 1930 a 1980 a vo všetkých krajinách, pre ktoré existujú data, bolo IQ skóre stúpajúce. Ale do akej miery merajú IQ testy základnú inteligenciu vs. učenie vs. nejaké ďalšie faktory, ktoré korelujú s inteligenciou? Bádatelia celého sveta stále skúmajú túto otázku, ale profesor Flynn veril, že najsprávnejšia je hypotéza, ktorá vychádza z jeho štúdií a tá hovorí, že IQ testy nemerajú inteligenciu, ale skôr korelujú so slabým kauzálnym prepojením s inteligenciou. Flynn si bol istý, že nárast v IQ je skôr nárast riešenia abstraktného problému než inteligencie. Musíme si dôsledne premyslieť, čo pre nás vlastne znamená inteligencia. Keďže inteligencia v populácii stúpa z času na čas, musíme konštantne reštandarizovať IQ testy, aby probant (testovaná osoba) nebol testovaný v nepresných IQ normách. Používanie zastaralých noriem môže čiastočne spôsobiť problém pri porovnávaní skóre medzi rozdielnymi skupinami a rozdielnou populáciou. Široko uznávaná hypotéza je, že z času na čas strácajú ľudia fluidnú inteligenciu. Vo Flynnovej knihe „Čo je Inteligencia“ (What is Intelligence? Beyond the Flynn Effect) [1], autor pojednáva o záhade, ktorá marí IQ výskumy robené za desaťročia: „Sme naozaj bystrejší, ako naši predchodcovia? Starší ľudia vyrastali v ére, kedy všeobecná hodnota inteligencie bola nižšia?“ Profesor Flynn tvrdí, že keby IQ test Mensy bol kalibrovaný podľa obdobia, v ktorom osoby vyrastali, starí ľudia by dosahovali rovnaké výsledky ako mladí. Dôvodom, prečo starnúca populácia nie je tak úspešná v testoch ako tá mladšia nie je to, že sú starí ľudia hlúpi, ale to, že mladšia generácia štartovala z iného štartovacieho poľa.

Flynn veril, že prevzatie logiky od konkrétnosti definuje známky inteligencie v modernom svete. My sme vytvorili nástroje a prostredie k maximalizácii týchto hodnôt. Pred 75 rokmi neboli televízie, počítače, mobilné telefóny a v mnohých prípadoch ani automobily. Naprogramovanie video prehrávača, aby nahrával, alebo písanie sms v mobile vyžaduje minimálne abstraktné znalosti. Testovaním v čase sme získali praktickú predstavu našich rodičov a starých rodičov, ktorá nám ukazuje cestu k technológiám a vede.

„Znásobovací efekt (Multiplier effect)“ profesora Flynna zoceľuje túto hypotézu. Jednoducho povedané, čím viac sú vyššie inteligenčné schopnosti rozšířené a využívané mezi dospelými, o to inteligentnejšie sú i deti. Profesor demonštruje túto myšlienku na schopnosti Američanov hrať – zatiaľ čo génová výbava populácie sa mohla len ťažko výrazne zmeniť za posledných 60 rokov, celková vyššia obľuba tejto hry vedie k tomu, že sa viac a viac ľudí venuje jej hraniu a tréningu s tým spojených schopností, takže schopnosti hráčov za rovnakú dobu prudko vzrástli. [4]

Podľa Flynna predpokladaná hypotéza, ktorá hovorí o potomkovi dvoch inteligentných ľudí, že takýto potomok by mal mať veľa „dobrých génov“, sa presvedčivo nezapočítava do astronomického stúpania v IQ. Za nejaký čas by sa predpokladalo, že opačný koniec Bellovej krivky by sa natiahol podľa toho, ako sa jedinci s najvyšším (a najnižším) IQ skóre spárujú a reprodukujú. Okrem toho, jedinci s nižším IQ majú viac detí ako jedinci s vyšším IQ. Znižovalo by to priemerné IQ? Flynn otvoril pandorinú skrinku paradoxov. Verí, že skóre v IQ testoch je zo 75 % ovplyvnené výchovou a z 25 % genetikou. Dnes štúdie samozrejme v rozpore s týmto poukazujú na vysokú koreláciu medzi hodnotami IQ u identických dvojčiat, ktoré nevyrastali spolu ako u tých, ktoré vyrastali v jednej domácnosti.

Flynnov efekt ilustruje zložitosť porovnávania testov za určité obdobie, ale hovorí aj o validite testov v rámci určitej generácie.

Profesor Flynn verí, že niektorí z nás už dosiahli hornú hranicu našich kognitívnych funkcií. Variabilné faktory vedúce k tomuto stavu zahŕňajú jednotnú výchovu, nízke percento pôrodnosti a to, že sme sa jednoducho stali „lenivými“.

Reference

• [1] Flynn, James R., What is Intelligence? Beyond the Flynn Effect. New York: Cambridge University Press, 2007.
• [2] The World Is Getting Smarter, http://www.moreintelligentlife.com/node/654
• [3] We are about as smart as we’re going to get, http://www.timesonline.co.uk/tol/news/uk/article756647.ece
• [4] New Model of IQ Development, http://www.apa.org/releases/iqmodel.html

Z originálu: Are We Smarter Than Our Ancestors? Thomas Hally Mensa International Journal, září 2008, číslo 518 přeložila Michaela Ulrichová.